V agónii

Divočina

Potešenie

O prospechu rozvoja dobrotivosti

Lučištník

O Udainovi

Novicove otázky

O rozvoji a prospechu rozvíjania štedrosti

 

Anguttara Nikaya V.129 Parikuppa sutta

V agónii

Pozn. prekladateľa: Tento zoznam úvadza 5 odporných činov, ktoré zabraňujú v dosiahnnutí akéhokoľvek stupňa svätosti počas tohto života. Ľudia ktorý niektorý z týchto činov spáchajú-okamžite v momente smrti-prechádzajú do pekla. Žiadna pomoc zvonka nie je schopná zmierniť a utíšiť utrpenie ktoré musia znášať v pekle, a preto sú označované ako neliečiteľné. Až keď následky týchto činov zaniknú budú oslobodení z tejto úrovne. Aj keď sa však vrátia do ľudskej ríše, utrpenie pochádzajúce z týchto činov pokračuje. Napríklad ctihodný Moggalana, jeden z najpoprednejších Buddhových žiakov, zabil svojich rodičov v nesmierne daľekej minulosti a následkom tohto svojho činu, ktorý našiel pôdu na uzretie v jeho poslednom živote, bol ubitý na smrť.

 

"Je týchto päť obyvateľov sfér strádania, obyvateľov pekla, ktorý sú v agónii a neliečiteľní. Ktorých päť?Ten kto zabil svoju matku, ten kto zabil svojho otca, ten kto zabil arahanta, ten kto poranil Buddhu a ten kto spôsobil rozkol v Sanghe. Týchto päť je obyvateľov sfér strádania, obyvateľov pekla, ktorý sú v agónii a neliečiteľní."

 

Samyutta Nikaya I.9 Aranna Sutta

Divočina

Stojac stranou, jedna dévatá sa obrátila na Vznešeného s týmto veršom:

"Žijúc v divočine Zostávajúc naplnený mierom, zachovávajúc cudnosť

Jediac len jedno jedlo denne.

Prečo sú ich tváre Také pokojné a jasné?"

Buddha odpovedal:

"Neľutujú minulosť. Netúžia po budúcnosti. Žijú v prítomnosti

To je dôvod prečo ich tváre sú jasné a pokojné

Z túžby po budúcnosti Z ľútosti nad minulosťou Blázni zanikajú a vädnú

Ako zoseknutá zelená trstina ."

 

Samyutta Nikaya IV.8 Nandana Sutta

Potešenie

Poznámka prekladateľa: V tejto rozprave spolu diskutujú Mára a Buddha, ale používajú rozličnú reč. "Získaným" Mára myslí rodinu a fyzické vlastníctvo. Buddha používa to isté slovo vo význame vlastníctva úplne všetkého. Mentálneho aj fyzického vlastníctva.

Tak som počul. Raz Vznešený pobýval blízko Savatthi v Džétavanovom háji Anathapindikovho kláštora. Vtedy Mára, Zlý, prišiel k Vznešenému a predniesol tieto verše v jeho prítomnosti:

" Kto má deti- má potešenie práve kvôli deťom.

Ten kto má dobytok- má potešenie práve kvôli stádu.

Potešenie prichádza zo získaného, kto nemá získané -nemá potešenie.

 

Buddha:

"Kto má deti, smúti práve kvôli deťom.

Ten kto má dobytok, smúti práve kvôli stádu.

Smútok prichádza zo získaného. Ten kto nemá získané ten nemá ani smútok."

Vtedy Mára, Zlý - smutný a odmietnutý si uvedomil: "Vznešený ma pozná. Tathagáta ma spoznal- a zmizol práve na tomto mieste.

Samyutta Nikaya XX.4-Okkha sutta

Podávajúc jedlo

"Mnísi, ak niekto dáva dar sto jedál denne ráno, sto jedál denne na obed, sto jedál denne večer,a iná osoba by rozvíjala dobrotivosť- aj keď len po dobu stlačenie kravského vemena- ráno, na obed a večer, toto druhé (rozvíjanie dobrotivosti) by prinieslo viac prospechu ako prvé (dávanie jedla)." "Preto by ste sa takto mali trénovať: "Naše oslobodenie skrze vedomie dobrej vôľe- bude kultivované, rozvíjané, sledované, bude prostriedkom, bude základom, upevnené, zakotvené a stabilné. Takto by ste sa mali trénovať."

 

Samyutta Nikaya XX.6- Dhanuggaha-Sutta

Lučištník

"Mnísí, predpokladajme, že by tu boli štyria silní lučištníci-dobre trénovaní, skúsení a vycvičení-stojaci v štyroch rozličných smeroch, a bol by tu muž ktorý by prišiel a povedal:" Chytím a položím na zem šípy vystrelené týmito štyrmi lučištníkmi-dobre trénovanými, skúsenými a vycvičenými-pred tým ako dopadnú na zem." "Čo myslíte? Stačilo by to na to aby ste ho označili ako rýchleho, vybaveného tou vynikajúcou rýchlosťou?" "Aj keby chytil a položil na zem šíp vypustený len jedným lučištníkom- dobre trénovanám, vycvičeným a skúseným-pred tým ako by dopadol na zem- to by pane stačilo na to aby sme ho nazvali rýchlym mužom, vybaveným vynikajúcou rýchlosťou, nehovoriac o všetkých štyroch lučištníkoch." "Rýchlejší ako tento muž je Slnko a mesiac. Rýchlejší ako tento muž, rýchlejší ako Slnko a Mesiac sú dévovia uháňajúci pred Slnkom a Mesiacom. Rýchlejší ako tento muž, rýchlejší ako Slnko a Mesiac, rýchlejší ako dévovia uháňajúci pred Slnkom a Mesiacom je sila, ktorá privedie život k zániku. Preto by ste sa mali trénovať: " Budeme žiť všímavo." Takto by ste sa mali trénovať.

Anguttara Nikaya V.159 Udayi Sutta

O Udayinovi

Tak som počul. Pri jednej príležitosti prebýval Vznešený v Kosambi, v Ghositovom parku. V tom čase ctihodný Udayin sedel obkolesený veľkým zhromaždením hospodárov, učiac Dhammu. Ctihodný Ananda videl ctihodného Udayina sediac, obkoleseného veľkým zhromaždením hospodárov, učiac Dhammu. A keď toto videl šiel za Vznešeným. Príduc k nemu, uklonil sa a sadol si bokom. Ako tak sedel, povedal Vznešenému:" Ctihodný Udayin, pane, sedí obkolesený veľkým zhromaždením hospodárov a učí Dhammu." "Nie je ľahké učiť Dhammu druhých, Ananda. Dhamma by mala byť vyučovaná iným len vtedy keď osoba ktorá učí má v sebe zakotvených týchto päť kvalít. Ktorých päť? "

1.Dhamma by mala byť vyučovaná s myšlienkou:" Budem hovoriť krok po kroku."

2.Dhamma by mala byť vyučovaná s myšlienkou:" Budem hovoriť vysvetľujúc následnosť (príčiny a následku). "

3.Dhamma by mala byť vyučovaná s myšlienkou:" Budem hovoriť zo súcitom."

4.Dhamma by mala byť vyučovaná s myšlienkou:" Budem hovoriť bez účelu získať materiálne statky."

5.Dhamma by mala byť vyučovaná s myšlienkou:" Budem hovoriť bez znevažovania seba alebo druhých."

"Nie je ľahké učiť Dhammu druhých, Ananda. Dhamma by mala byť vyučovaná iným len vtedy keď osoba, ktorá učí ,má v sebe zakotvených týchto päť kvalít.

 

 

Samanera Panha-Novicove otázky

 

Čo je jedno?

                Všetky  žijúce bytosti sú závislé na potrave. (Sú tieto štyri druhy potravy ktoré vyživujú zrodené bytosti. Ktoré štyri? Fyzická potrava, hrubá alebo jemná, kontakt (phasa), vedomie (vinnana), zámer (manosanacetana). SN.XII.64

 

Čo je dve?

                Myseľ a telo (náma-rupa)

 

Čo sú tri?

                Tri druhy cítenia ( sukha- príjemné, dukha- nepríjemné, asukham-adukham-ani príjemné ani nepríjemné)

 

Čo sú štyri?

                Štyri vznešené pravdy (Pravda utrpenie-dukha, Pravda pôvodu utrpenia- dukha samudaya, Pravda zániku utrpenia-dukha nirodha, Pravda cesty vedúcej k zániku utrpenia-dukha nirodha gáminí pattipadá)

 

Čo je päť?

                Päť zložiek (osobnosti): (telo-káya, cítenie-védaná, vnímanie-sanna, mentálne formácia-sankhára, vedomie-vinnána)

 

Čo je šesť?

                Šesť vnútorných základní (oko, ucho, nos, chuť, telo, myseľ)

 

Čo je sedem?

                Sedem faktorov Osvietenia (všímavosť-sati samobodžhanga, rozlišovanie javov-dhamma vičaja samobodžhanga, úsilie-vírija sambodžhanga, nadšenie a rozkoš –píti  samobodžhanga, skľudnenie – passadhi samobodžhanga, sústredenie –samadhi sambodžhanga, vyrovnanosť-upekha sambodžhanga)

 

Čo je osem?

                Osemdielna ušľachtilá cesta ( správny názor-samma ditthi, správne zamýšľanie-sammá sankkapa, správna reč-sammá vacca, správne jednanie-sammá kammantha, správne živobytie-sammá adžíva, správne úsilie-sammá vájama, správna všímavosť-sammá sati,správne sústredenie- sammá  samadhi)

 

Co je deväť?

                Deväť sfér bytostí (sedem úrovní a dve sféry)

                Existujú bytosti s rozličnými telami a rozličným vnímaním, ako napr. ľudské bytosti, niektorí dévovia a niektoré bytosti nižších svetov. To je prvá úroveň vedomia.

                Existujú bytosti s rozličnými telami a jednotným vnímaním, ako napr. dévovia Brahmovho sveta ktorí sa sem dostali vdaka vykultivovanej prvej džháne. Toto je druhá úroveň vedomia.

                Existujú bytosti s jednotnými telami a rozličným vnímaním, ako napr. Žiariaci Dévovia. Toto je tretia úroveň vedomia.

                Existujú bytosti s jednotnými telami a jednotným vnímaním, ako napr. Nádherní žiariaci Dévovia. Toto je štvrtá úroveň vedomia.

                Existujú bytosti, ktoré transcendovali fyzickú formu, zo zmiznutím vnímania odporu a bez vnímania rozličnosti, myslia: „Nekonečný priestor“. Toto je piata úroveň vedomia.

                Existujú bytosti ktoré transcendovali (prekročili) úroveň nekonečného priestoru, mysliac:“ Nekonečné vedomie“, objavujú sa v úrovni nekonečného vedomia. Toto je šiesta úroveň vedomia.

                Existujú bytosti ktoré transcendovali (prekročili) úroveň  nekonečného vedomia mysliac:“ Nie je tu nič.“, vstupujú do sféry ničoty. Toto je siedma úroveň vedomia.

Potom existuje sféra nie-vnímajúcich bytostí a, druhá, sféra ani vnímania ani nevnímania. Toto sú dve  sféry.

 

Čoho je desať?

                Vybavený desiatimi kvalitami sa nazýva človek arahatom (správny názor toho kto prešiel tréningom, správne rozhodnutie toho...,správna reč..., správne jednanie..., správna životospráva..., správne úsilie..., správna všímavosť..., správne sústredenie...,  správna múdrosť...,  správne oslobodenie..(Maha-Cattarasika Sutta MN 117)

 

Dávanie a štedrosť

 Obsah:

  1. dávanie
  2. faktory posilňujúce pozitívny výsledok dávania
  3. zámer darcu
  4. čistota príjemcu
  5. dávanie mníšskemu rádu – sanghika dána
  6. dary, ktoré sa majú dávať
  7. dary, ktorým je potrebné sa vyhnúť
  8. výhody dávania

 

 

1.      Dávanie

 

Dána v jazyku páli znamená dávanie. Prax dávania sa všeobecne uznáva ako jedna zo základných cností – páramí. A hoci nie je faktorom 8-člennej ušľachtilej cesty, ani podmienkou osvietenia, považuje sa za veľmi špeciálnu cnosť, ktorá má v Buddhovom učení svoje špecifické miesto a dôležitosť, pretože je začiatkom cesty k oslobodeniu. Keď Buddha začínal učiť niekoho nového, na úvod mu vždy vysvetlil, ako je dávanie užitočné a cnostné.

S ďalšími aspektmi Buddhovo učenia sa nováčik zoznámil až potom, keď dokázal oceniť túto cnosť. Dávanie je prvou z 10 páramí – dokonalostí. V množine desiatich záslužných činov je dávanie na prvom mieste. Človek, ktorý je na ceste vedúcej k osvieteniu, by mal preto začínať praxou dávania. Je to preto, lebo dána – štedrosť je najlepšou zbraňou proti chtivosti považovanej za hlavnú príčinu nášho utrpenia.

Po druhé, dávanie sprevádzané ušľachtilým zámerom vedie k šťastnému znovuzrodeniu a menšej miere utrpenia v našom ďalšom živote. Tretím a najdôležitejším faktom je, že dávanie  sprevádza zámer dosiahnuť určitý vznešený stav a je teda podmienkou na rozvoj etiky, sústredenia a múdrosti – troch stupňov 8-člennej ušľachtilej cesty vedúcej k ukončeniu utrpenia.

 

2.      Faktory posilňujúce pozitívny výsledok dávania

 

Kultivácia zásluh je ako farmárstvo. Podľa Manuálu správnych názorov, ktorý napísal ctihodný Lédi-Sayadaw, je na to, aby zasiate semienka počas kultivácie priniesli svoje plody, potrebných niekoľko podmienok.

  1. koreňová (hétu) príčina
  2. podporujúca (pačaja) príčina
  3. základná (sambhára) príčina

Múdry farmár si na siatie vyberie vždy najkvalitnejšie semienka. Vyberie si aj dobrú úrodnú krajinu a vhodnú sezónu, obdobie, v ktorom je dostatočné množstvo dažďových zrážok, slnečného svetla, vetra a pod., aby rastliny mohli rásť a prinášať svoje plody. Za takýchto podmienok bude môcť získať dobrú úrodu. Podobne aj akt dávania zahŕňa 3 faktory. Zámer darcu musia sprevádzať 2 alebo 3 ušľachtilé korene, čo je možné považovať za koreňovú príčinu – hétu. Ďalej je to čistota príjemcu, čo je možné považovať za podporujúcu príčinu – pačaja. A po tretie, je to druh a veľkosť daru, čo je možné považovať za základnú príčinu – sambhára.

 

3.      Zámer darcu

 

Najzákladnejším a najdôležitejším faktorom je zámer darcu. Je to koreň, bez ktorého by sa nemal uskutočniť nijaký akt dávania. Je ako semeno, bez ktorého rastlina nemôže vyrásť. Tak ako úroda na poli záleží na kvalite semienka, tak aj najlepšie výsledky závisia od kvality zámeru darcu pred aktom dávania, počas neho a po ňom.

Pubba četaná – sú zámery vyskytujúce sa v mysli počas získania a prípravy daru.

Munča četaná – sú zámery vyskytujúce sa v mysli v reálnom čase dávania. Je to zámer vzdať sa niečoho, ktorý tvorí skutočnú podstatu dávania.

Apara četaná – zámery vyskytujúce sa v mysli vždy, keď sa na akt dávania spomína s radosťou.

Zámery by malo sprevádzať pochopenie zákona príčiny a efektu (kamma-vipáka). Pred tým, ako sa darca chystá niečo podarovať, mal by cítiť radosť. Počas dávania by mal mať čistú a vznešenú myseľ a radosť by mal cítiť aj po vykonaní darovania.

Nízky, stredný a vyšší stupeň zámeru. Podľa intenzity rozlišujeme zámery nízke –hina, stredné – majjima a vysoké alebo nadradené – panita. Intenzita týchto stupňov je daná prítomnosťou alebo absenciou 4 faktorov sily – iddhipada. Sú to túžba konaťčanda, vedomie čitta, úsilie vírijaskúmajúce poznanie vimamsa, ktoré môžu byť počas aktu dávania slabé. Vtedy hovoríme o nízkom stupni dávania. Zámer môže byť stredný alebo vysoký, podľa toho, či sú tieto 4 faktory mierne silné alebo intenzívne.

Zámer sa stáva slabým, keď štedrosť znečisťujú negatívne myšlienky, v ktorých je obsiahnutá nádej na svetské potešenia v tejto existencii, v následnej existencii v ríši ľudí alebo v ríši dévov. Alebo je v nich obsiahnutá túžba po konečnom oslobodení len pre dotyčnú osobu. Zámer štedrosti sa stáva intenzívnejším a silnejším, keď sa dávanie uskutočňuje s túžbou po Nibbáne, ako i s túžbou, aby všetky ostatné bytosti mohli uniknúť utrpeniu a dosiahnuť Nibbánu. Takéto praktizovanie štedrosti sa označuje ako dokonalosť v dávaní a má najvyššiu cenu. Tieto stupne sa dajú aplikovať aj na prax ostatných základní užitočných činov, ako sú etika a meditácia.     

 

Sappurisa dána

 

Tak ako múdry roľník vyberá na siatie tie najlepšie semienka, i múdry darca sa usiluje kultivovať, resp. dávať, darovať podľa 5 princípov hodných vznešenej osoby, ktorá praktikuje dávanie.

Sú to: 1. Saddha dána – dávanie s vierou  v zákon príčiny a následku

2. Sakača dána –  dávanie s rešpektom a vedomím, že dar bol pripravený s veľkou starostlivosťou   

3. Kala dána – dávanie vo vhodnom čase, napr. jedlo počas obeda, mníšske róby počas sviatku katina, dary mníchovi, ktorý príde na návštevu a pod.

4. Anaggahita čitta dána – slobodné dávanie, oslobodené od pripútanosti, motív pomáhajúci príjemcovi.

5. Anupaghata dána – dávanie bez náklonnosti k vlastnej „vznešenosti“, nadradenosti alebo k „vznešenosti“ iných.

Výsledok Sappurisa dána sa prejaví vo veľkom bohatstve a prosperite. Navyše, dávanie s vierou v zákon príčiny a dôsledku, bude mať za následok príjemný a milý vzhľad. Dávanie so starostlivosťou a rešpektom prinesie požehnanie spoločnosti, napr. manželky, detí, sluhov, nasledovníkov, ktorí sú podobní a  hodní rešpektu. Dávanie v správnom čase zabezpečuje, že prospešné dôsledky, výsledky tohoto činu sa dostavia v správnom čase a veľkom množstve. Dávanie bez pripútanosti má za následok to, že človek sa vie tešiť z plodov vlastných dobrých činov a dokáže to robiť naplno. Nakoniec, výsledkom dávania bez okázalosti, podceňovania druhých, nadradenosti je, že majetok takéhoto človeka bude chránený pred 5 deštrukčnými elementmi – voda, oheň, zlodeji, konfiškácia autoritami alebo kráľmi alebo nepodarenými deťmi či dedičmi.

 

 

4.      Čistota príjemcu

 

Čistota príjemcu je ďalším faktorom, ktorý umocňuje prospešné výsledky dány. Často sa prirovnáva k plodnosti pôdy, do ktorej farmár seje semienka. Preto sa osoba, bytosť, skupina, ktorým sa adresuje takýto prospešný čin, považujú za pole zásluh – puňňa khettam. V Dakkhinavibhanga sutte Buddha vymenúva 14 stupňov dávania individuálnym bytostiam alebo ľuďom podľa toho, akú čistotu dosahuje príjemca. Najvyššie ocenenie patrí Sammá Sammbuddhovi. Ďalším v poradí je Paččeka Buddha a nakoniec 8 individuálnych osôb, z ktorých každá dosiahla 4 cesty a 4 plody. Potom prichádzajú na rad nebuddhistickí jogíni, ktorí dosiahli 5 nadprirodzených síl a uznávajú zákon príčiny a dôsledku – kammu. Posledné 3 skupiny tvoria: cnostná osoba, necnostná osoba a zviera, v takom poradí, v akom sú uvedené. Toto rozlíšenie prihliada na čistotu  mysle príjemcu. V tejto súvislosti sa hovorí o 4 typoch očistenia.

  1. dávanie, ktoré očisťuje darca a nie príjemca – príjemca nemá nijakú morálnu cnosť, ale cnostný je darca, ktorý dáva správne získaný dar s ušľachtilým zámerom. Pred aktom dávania, počas neho a po ňom plne verí v zákon kammy – vipáky. Vtedy je dána čistá vďaka darcovi a prinesie dobrý výsledok.
  2. dávanie, ktoré robí čistým príjemca a nie darca –  aj vtedy, keď darca nemá morálnu cnosť, dávanie nie je správne pripravené, chýba ušľachtilý zámer pred aktom dávania, počas neho a po ňom i viera v zákon kammy – vipáky, môže byť dána očistená vďaka príjemcovi (ak je morálne cnostný). Vtedy prinesie dobrý výsledok.
  3. dávanie, ktoré neočisťuje ani darca ani príjemca – keď darca nemá nijakú morálnu cnosť a dáva niečo, čo nie je získané správnym spôsobom, napr. nezákonne získaný majetok, nejakému nemorálnemu príjemcovi bez dobrého zámeru pred aktom dávania, počas neho a po ňom a takisto bez viery v zákon kammy – vipáky, vtedy nebude mať dána náležitú čistotu a neprinesie dobrý výsledok. Rovnako ako choré semienko zasiate do neúrodnej pôdy nevyrastie a neprinesie nijaké plody.
  4. dávanie, ktoré očisťuje darca aj príjemca – vtedy, keď darca vysokých morálnych kvalít daruje morálnej osobe správne získané morálne dary s dobrým zámerom pred aktom dávania, počas neho a po ňom a pritom verí v zákon kammy a vipáky, je dána očistená darcom aj príjemcom a prinesie tie najlepšie plody. Rovnako ako dobré semienko zasiate do dobrej pôdy prinesie dobré plody.

 

                                                                                                                                                                                                                                                                                    

  1. Dávanie mníšskemu rádu Sanghika dána

 

Dávanie sanghe alebo ušľachtilým osobám prináša najväčší osoh, pretože sangha sa v tomto svete považuje za nezmerateľné pole zásluh. Darovanie sanghe môže mať 7 stupňov:

-         za života Buddhu dána poskytnutá rádu mníchov aj mníšok vedených Buddhom;

-         dávanie rádu mníchov aj mníšok po parinibbáne – Buddhovej smrti;

-         dávanie len rádu mníchov;

-         dávanie len rádu mníšok;

-         dávanie rádu mníchov alebo mníšok akoby celej sanghe, po tom ako Sangha nominovala mníchov/mníšky, ktorým je možné darovať

-     dávanie skupine mníchov akoby celej sanghe po tom, , po tom ako Sangha                  nominovala mníchov, ktorým je možné darovať

-         dávanie skupine mníšok akoby celému rádu , po tom ako Sangha nominovala mníchov/mníšky, ktorým je možné darovať

V súčasnej dobe je možné uskutočiť len 2 druhy sanghika dána, a to celému rádu mníchov v kláštore alebo skupine, ktorá ich reprezentuje, pričom dokonca jeden mních môže reprezentovať celý rád, sanghu, t.j. dánu je možné darovať jednému mníchovi.

V rámci sanghika dána nie je vnútorná čistota jednotlivých mníchov až tak dôležitá, pretože individuálny mních, resp. skupina individuálnych mníchov nereprezentuje samých seba, ale celú sanghu. Pôsobia ako symboly, nimitty, ktoré pomáhajú darcovi pripomenúť si v mysli arija sangha – sanghu ušľachtilých, ako boli napr. hlavní Buddhovi žiaci (Sáriputta, Moggalána). V komentároch sa uvádza príbeh o mníchovi, ktorý bol vyslaný reprezentovať celú sanghu, pričom však jeho správanie nebolo príliš dobré. Napriek tomu, že si darca uvedomoval mníchove zlozvyky, v dávaní pokračoval. Bol voči nemu úslužný, prejavoval veľký rešpekt a starostlivosť, venoval mu zvláštnu pozornosť, staral sa o neho, akoby bol reprezentantom arija sanghy, jedným z najušľachtilejších. Darca tým získal obrovské zásluhy, pretože jeho zámer konať dobro, starať sa o mnícha bol upriamený na sanghu ako celok. V Dakkhina vibhanga sutta Buddha hovorí: „V ďalekých budúcich časoch, Ananda, tu budú ľudia, ktorí budú tvoriť skupinu, klan nazvaný „ žlto-krký“. Budú nemorálni a so zlým charakterom. Ľudia budú týmto nemorálnym osobám dávať dary akoby dávali dary sanghe, resp. budúcu sanghu budú reprezentovať práve tieto osoby. Aj v prípade takéhoto dávania, pôjde o nespočítateľné, nemerateľné zásluhy. Ako hovorím, dar, ktorý sa dáva individuálnemu človeku nikdy neprinesie toľko úžitku ako dar darovaný sanghe.“

 

  1. Dary, ktoré majú byť dávané

 

Tretím faktorom dávania je samotný dar, ktorý môže byť materiálny alebo nemateriálny. Buddhovo učenie Dhamma vo forme prednášok, písaných článkov alebo meditačných inštrukcií je nemateriálnym darom Dhammy. Buddha povedal, že dar Dhammy prevyšuje všetky ostatné dary. Tí, ktorí nie sú kvalifikovaní učiť  Dhammu, môžu napr. darovať knižky o Dhamme pre voľnú distribúciu alebo môžu podporovať ich vydávanie alebo môžu Dhammu propagovať. V Angutara Nikaya Buddha spomína 5 veľkých darov zahrňujúcich presné dodržiavanie 5 etických predsavzatí. Keď človek koná v súlade s tým, vďaka svojej cnosti nadobúda stav bez strachu, nebojí sa, cíti lásku a tolerantnosť k ostatným bytostiam. Pretože materiálny dar je dôležitou stránkou aktu dávania, texty uvádzajú rozličné typy dány podľa ponúkaného objektu.

a)      Mníchom je možné darovať 4 rekvizity – róbu, jedlo, lieky, príbytky, pričom každý z nich možno chápať v rozličnej miere. Miery dávania určuje vinaja – pravidlá života v mníšskom ráde tak, aby pomáhali udržať čistotu a silu mníšskej sanghy. Laici, ktorí rozumejú mníšskym pravidlám, môžu darovaním vhodných vecí vo vhodnom čase sanghe získať veľké zásluhy.

b)      V suttách sa uvádza 10 druhov darov: jedlo, nápoje, oblečenie, obydlie, dopravné prostriedky, kvety, vonné masti, voňavky, lôžka a svetlo.

c)      V abhidhamme, ktorá hovorí o každom fyzickom alebo mentálnom fenoméne, je možné všetko vo svete klasifikovať podľa šistich zmyslových základní a ich zmyslových objektov. Takže dary môžu zodpovedať šiestim druhom zmyslových objektov – dar viditeľného objektu, zvuku, cítenia, chuti, dotyku a obsahu, objektu mysle – dhammy. Dhamma dana je v tomto prípade taký dar, ktorý pomáha vylepšiť alebo napraviť niektorý zo zmyslov, ktorý je poškodený od narodenia alebo nejakou organickou chorobou, napr. slabší zrak, krátkozrakosť, ďalekozrakosť, slabší sluch, strata niektorej končatiny. Pomôcť niekomu vylepšiť zrak je čakku dhamma dana, pomôcť vylepšiť niekomu sluch je sota dhamma dana. Pomôcť niekomu predĺžiť život je dživita dana. Do tejto kategórie patria výnimočne cenné činy ako napr. darovanie krvi, telesných orgánov: pečeň, oblička, srdce, oči.

 

  1. Dary, ktorým je potrebné sa vyhnúť a ktoré sa nemajú darovať

 

Vinaja spomína 5 druhov darov, o ktorých si obyčajní svetskí ľudia myslia, že prinášajú nejaké zásluhy, prospech. V skutočnosti však ubližujú, ich dávanie neprináša nijaký prospech. Sú to:

a)      majja dána dar intoxikantov, jedov, ako sú napr. cigarety, alkohol, drogy;

b)      samajja dána – dary súvisiace s tancovaním, spievaním, predstaveniami (slovo samajja  pochádza z páli a je odvodené od horského festivalu, ktorý sa každoročne koná v Rajaghe);

c)      itthi dána – sexuálne služby, zaobstaranie sexuálnych partnerov;

d)      usabha dána – zaobstaranie alebo darovanie býka za účelom spárenia s kravou;

e)      cittakamma dána – dávanie pornografických materiálov.

Aj ďalším darom, ktoré sa nespomínajú, ako jedy, zbrane, jatočné zvieratá, vybavenie na lov a sledovanie zveri, rybárstvo, je vhodné sa vyhnúť.

 

  1. Výhody dány

 

V Anguttara Nikaya sa hovorí, že ak osoba po dávaní ašpiruje na znovuzrodenie na určitom mieste, jej želanie sa vyplní len vtedy, ak je cnostná. Inak nie.

            Buddha spomína šesť viditeľných výsledkov dávania: štedrá osoba je hodná súcitu arahatov ako prvá v poradí. Štedré osoby navštevujú arahati, prijímajú od nich almužny a žehnajú im. Štedrá osoba má dobré meno. Kdekoľvek sa objaví, požíva dôveru a úctu. Po rozpade tela sa zrodí v nebeských svetoch.

 

 

 

Výňatok z textu Introductory Course in Buddhism, edične pripravil Chan Khoon San, Kuala Lumpur, 1999.