Satiterapia...
Čo je to vlastne satiterapia? Túto otázku mi kladie veľké množstvo ľudí, ktorí sa na prednáškach po prvý krát stretnú s týmto pojmom. Snáď tento článok prispeje k zaplneniu tejto informačnej medzery.
Sati znamená v jazyku páli všímavosť vedúcu k vhľadu. Satiterapia má korene v etickej psychológii, nazvanej abhidhamma, ktorá je súčasťou pôvodného Buddhovho učenia (Dhamma), dodnes prakticky predávaného v jazyku páli (Nyánatiloka, 1993). Technický páli termín sati je preto používaný na označenie psychoterapeutického smeru, ktorý vychádza z abhidhammického pojatia pojmu všímavosť. Táto všímavosť-označovaná v páli sati, v nemčine- Achtsamkeit, v angličtine mindfulnees- sa len v posledných rokoch stáva predmetom vedeckého výskumu, ako zisťujeme z najnovšieho vydania Encyclopedia of Psychology (Corsini, 1994, In.: Němcová 1995)
Satiterapia je integratívnou psychoterapiou, ktorá ako kľúčového princípu používa všímavosť a vedie k všímavému, uvedomelému prežívaniu ( je použitý preklad českého termínu „prožívání“, ktorý by možno bolo vhodné nahradiť termínom „pociťovanie“, pre potreby tohto článku však budem i nadaľej používať termín „prožívání´=prežívanie“). Skúsim operacionálne a „ľudovo“ vysvetliť vysvetliť čo je všímavosť. Predstavte si, že varíte nedeľný obed, napríklad kurča. Už sa to pečie a vy si zatiaľ oddídete pozrieť s deťmi nedeľnú rozprávku. Dej je veľmi zaujímavý, celkom vás strhol, keď tu zrazu-váš nos registruje, že niečo nie je v poriadku, v tom okamihu vám svitne "bože môj, to kura, určite som ho spálila". Okamih keď ste zaregistrovali zmenu vášho čuchového vnímania, tak to je dôsledkom schopnosti mysle, ktorá sa volá všímavosť. Vy ste si to všimli, ak by ste si to nevšimli asi by ste na obed mali iba po lievku. Alebo iný príklad, keď je vaša všímavosť "vypnutá", čítate nesmierne zaujímavú knihu a ste tak ponorený do jej deja, že vôbec neviete čo sa deje okolo vás, nepočujete zvonenie zvončeka alebo buchnutie dverí. Vôbec nič si nevšímate. Všímavosť ste mali "vypnutú" tiež vtedy keď si neviete spomenúť na to či ste vlastne zamkli, zastavili vodu, plyn a pod. Častá otázka žien na ich mužou je "všimol si si na mne dajakú zmenu?" ak si muž uvedomí že tu nesedí farba vlasou, ktorá je dnes iná ako včera, znovu tu zapracovala všímavosť. Táto istá všímavosť je však dôležitá práve vtedy keď klient u terapeuta hľadá riešnie svojho problému. Ak je jeho všímavosť dostatočne rozvinutá dokáže si uvedomiť "aha, tak tu je pes zakopaný, tak toto robím zle" akoby sa mu v hlave rozsvietilo malé svetielko. To AHA, už viem, už som to pochopil, už som to prehliadol, je tým (okrem iného) čo ho posúva od utrpenia ku šťastiu. Od problému ku spokojnosti.
Existuje niekoľko základných princípov s ktorými satiterapia pracuje, len pre prehľad si ich tu jednotlivo vymeenujeme:
1. Princíp všímavého zakotvenia v telesne prežívanej skutočnosti.
2. P. synoptického pojatia osoby v ktorej je integrovaný vzťah medzi prežívaním-poznaním a jednaním.
3. P. Eticko psychologickej determinácie prežívania
4. P. pozitívnej motivácie
5. P. ochrany zdravého jadra osobnosti
6. P. všímavého sebeurčenia a múdreho nadhľadu
7. P. Zručnosti v prostriedkoch
Niekedy sa stáva, že dochádza k zámene pojmu všímavosť za pojmy ako pozornosť a bdelosť. Treba podotknúť, že ide o celkom rozličné schopnosti a je dobré poznať rozdiely. Všímavosť je neselektívna. Zaznamnáva všetky javy skutočnosti. Nie je zameraná na nič konkrétne, je to vlastne akoby celé naše zorné pole. Pozornosť z tohoto zorného poľa ohraničuje určitý úsek. Zameriava sa na niečo konkrétne, na nejaký bod, jav, situáciu. Všimneme si, že nám horí kurča, z toho množstva javov, ktoré sa okolo nás diali sme si vytiahli len ten to je den fakt a na ňom už zotrvávame, pozorujeme ho. Skrátka, pozornosť je vždy na niečo viazaná. Má svoj predmet. A tým predmetom môže byť videné, počuté, hmatané, cítené, chutnané. Alebo tiež môžme pozorovať to čo sa odohráva v našej mysli.
Bdelosť ako takú strácame vtedy keď začíname byť unavený, drieme sa nám, oči sa nám zatvárajú. Celkom bdelosť strácame vtedy keď spíme. A zas naopak, bdelý sme keď sa dobre vyspíme a ráno sa zobúdzame oddýchnutý a naša myseľ je čerstvá, svieža. Mohli by sme teda bdelosť označiť za akúsi mieru ak tivity našej mysle.
Základné princípy satiterapie sú odvodené zo systému abhidhamma, ktorý je najstaršou formuláciou eticko-psychologický paradigmát, používaných v tradičných buddhistických metódach psychohygieny, liečby a tréningu mysle. Satiterapia, bola vyvinutá z meditatívnych cvičení, používaných v skupinách typu encounter, ktoré viedol Doc. Dr. Mirko Frýba od 60-tych rokov vo Švajčiarsku. Jej účinnosť bola preuká zaná poprvý krát pri liečbe psychiatrických pacientov na vzorke 37 narkomanov a na menšom vzorku neurotikov vo výzkume uskutočnenom na Psychiatrickej poliklinike v Berne (Frýba 1971, 1978). Doc. Dr. Mirko Frýba je tiež človekom ktorý v Čechách ako prvý začal z komunitným výcvikom satiterapetov. Pred pár dňami sa skončila druhá komunita a aj my na Slovensku máme už troch satiterapeutov. Okrem toho je Doc.Dr. Frýba u nás známy aj tým že vedie intenzívne meditačné zásedy podľa metódy Satipatthána-Vipassaná.
Sati, všímavosť , ako schopnosť mysle, ktorá je prostriedkom k dosiahnutiu harmónie mysle, uvolnenia a ochrany pred utrpením, je možné kultivovať. Ak som mimo terapie môžem túto schopnosť kultivovať v meditácii. Existuje celý systém meditácií, používaných v tradičných buddhistických zemiach, ako je Barma, Srí lanka a pod., kde všímavosť je ich ústredným pojmom. Matice, ktoré vysvetľujú stavy, ktorými ľudská myseľ pri meditácii, ale aj pri terapii, prechádza sa nazývajú abhidhamma. Meditácia v tomto poňatí je metódou, ktorá vedie k jednému cieľu a tým cieľom je miernenie a odstraňovanie utrpenia.
Na základe abhidhammických princípov sa pracuje aj v satiterapii. Proces terapie v ktorom sa klient nachádza je emancipačným procesom, v ktorom sa objavujú, likvidujú a nahrádzajú príčiny utrpenia: chtivosť, nenávisť a zaslepenosť. Keď hovrím o týchto pojmoch: chtivosť, nenávisť a zaslepenosť, nemyslím len na stavy mysle, ktoré obsahujú tieto korene patológie v spomenutom slova zmysle. Keď sa hovorí o chtivosti ma sa na mysli akákoľvek tendencia chcenia, pritiahnutia si niečoho k sebe. Je to vlastne široké spektrum od zmyslové chtíča až po jemné chcenie. Podobne je to aj neávisťou. V súvislosti s abhidhammickým chápaním chtivosti a nenávisti, z tohoto pohľadu neexistujú tzv. zmiešasné alebo ambivalentné pocity, resp stavy mysle. Mysel nemôže byť súčasne chtivá a súčasne nenávostná. Samozrejme že môže dôjsť k veľmi rýchlemu striedaniu týchto stavov, tak rýchlemu že ich nekultivovaná mysel považuje za totožné a vyskytujúce sa v jednom čase súčasne. Myseľ, ktorá má však vykultivovanú všímavosť v meditácii dokáže sledovať aj takéto veľmi rýchle zmeny stavov. Spomenul som tiež korene patológie. Ponúka sa otázka, čo je v satiterapii ozačované ako patológia alebo jadro patológie. Tu sa využíva akýsi hedonistický princíp, presnejšie však povedané eticko determinačný princíp, ktorý hovorí, že patológia je všetko čo spôsobuje v globále a dlhodobo nepríjemné prežívanie. Podobne je to z korenmi blahodárneho žitia.
Klient sa učí rozpoznať tieto korene a prestáva byť ich otrokom. Učí sa ich nahradiť bláhodárnymi koreňmi. Štedrosťou, láskavosťou a múdrosťou. Čo je možno trochu zvláštne je to že tieto príčiny trápenia neobjavuje za klienat terapeut. Tento trpiaci človek ich objavuje sám. On sa stáva slobodným, nezávislým nielen na týchto koreňoch utrpenia ale aj na mne ako na terapeutovi. Typickým pre satiterapiu je absencia akéhokoľvek interpretovania klientovho prežívania, jeho prejavov a poznatkov na ktoré prichádza. Satiterapia ponecháva slobodu aj v tomto. Veď čo mi dáva právo hondnotiť a posudzovať ten subtílny vnútorný svet človeka, ktorý ma prišiel požiadať o pomoc. Plne rešpektujem všetko čo dajako súvisí z jeho vnútorným i vonkajším vesmírom, z jeho psychotopom v ktorom žije. V človeku sú ukryté potencionality ktoré , keď ich odkryje, dopomôžu mu k tomu aby vyriešil sebezložitejší problém a ked mu do toho nebudem neustále skákať svojimmi "múdrymi" radami a pripomienkami, príde do ciela, ktorý je preňho, nie pre mňa, dôležitý.
Ako satiterapeut sa snažím svojmu klientovi poskytnúť chrá;nený priestor , v ktorom môže rozložiť, ako kvet rozvinúť, svoj často veľmi problematický a utrpenia plný svet a v kľude si ho pozrieť. Je akoby pod mojou ochranou a ja som v jeho službách, v ťažkých chvíľach mu podávam ruku a v záplave temnoty mu pomáham nájsť svetlé ostrovčeky už zažitej radosti a šťastia, na ktoré sa môže vrátiť ak ho budú opúšťat sily. Chránený priestor je priestorom kde je klient chránený pred spločenskými následkami svojho chovania. Môže plakať, kričať, smiať sa, môže sa správať ako malé dieťa, je to v poriadku, v chránenom priestore si to môže dôvoliť.
Čo je nemenej dôležité-nie ja-ako autorita, ale klient ako trpiaci si určuje aj cieľ, dĺžku a trvanie terapie, samozrejme do takej miery, do akej je toho schopný. Ide vlastne o vytvorenie kontraktu medzi dvoma stranami, to je veľmi dôležité, pretože na konci terapie môžeme tento kontrakt vyhodnotiť a zistiť či sme ho splnili alebo nesplni li, či budme daľej pokračovať alebo či sa rozlúčime. Na základe tohto kontraktu obaja na konci našich sedení vieme či sme sa skutočne niekam dostali alebo stojíme na mieste. Taký to kontrakt zabezpečuje aby terapia nešla , ako sa hovorí do "stratena" ale aby bolo jasné čo sa vlastne udialo a či sa mi klientovu "zakázku" podarilo splniť. Chránený priestor a kontrakt sú, okrem iného, súčasťou satiterapeutického terapeutického formátu. Pojem satiterapeutického formátu je blízky pojatiu terapeutického formátu, formulovaného zakladateľom psychodrámy a skupinovej psychoterapie, Jacobem Levim Morenom, ktorý rozdeľuje jeho elementy na nosiče (vehicles) terapeutického procesu a inštrukcie (instructions) postupov. (Moreno 1955, In.:Němcová 1995). Podrobnejšie sa tejto paradigme teraz venovať nebudeme.
Dôležitým faktorom, ktorý podmieňuje vytvorenie chráneného priestoru je vytváranie nosného medziľudského vzťahu, vzťahu obojstrannej dôvery, ktorá je pomocníkom pri otváraní toho čo je v ľudskej psychike boľavé. Je zaujímavé že učiteľ Mirka Frýbu, C.R. Rogers zistil že najvätších úspechov v terapii dosahujú terapeuti, ktorý sú empatický-vedia sa vcítiť do svojho klienta, kongruentný-na nič sa nehrajú, nenosia na tvári žiadnu "masku" supermana, ktorý si vie zo všetkým poradiť, a bezpodmienečne akceptujúci-dokážu svojho klienta prijať takého aký je, bez toho aby si kládli dajaké podmienky. Myslím, že toto všetko dosiahnuť je veľké umenie. Naozaj nie je problém akceptovať tých ktorí sú pekní, upravení, navoňaní alebo dobre platia. Ale čo tí, ktorí majú neustále smolu, ocitli sa na dne spoločnosti, nemajú kde bývať, kde sa umyť, ktorých keď stretneme tak sa im radšej vyhýbame. Vedeli by ste bezpodmienečne akceptovať aj takých ľudí? Lebo aj taký človek má právo požiadať o pomoc a prísť do terapie!
Faktory, ktoré som vymenoval, tiež podmieňujú vytvorenie nosného medziľudského vzťahu, z ktorého cítiť atmosféru dôvery a prijatia. Čo sú možno niekedy dostačujúce veci aby sa ľudské problémy dali do poriadku.Veď možno poznáte situácie ked narazíte na človeka, ktorý vás skutčne so záujomom, bez odsudzovania dokáže vypočuť.
Uviedol som len zopár fragmentov, ktoré sa v tejto terapii vyskytujú a ktoré vedú k vytvoreniu si vlastného, autochtónneho, systému hodnotenia sveta. Je to proces mnohokrát bolestivý a zdĺhavý, lebo byť zodpovedný sám za seba a za svoje skutky je niečo čo sa treba naučiť a vôbec to nie je ľahké. Ak totiž prijmem radu od niekoho iného, prirodzené bude, že následky spojené z touto radou bude niesť ten kto mi radu dal a nie ja. Je to dosť pohodlné ale ťažko povedať či to dajako prispieva k môjmu rastu. Existuje jedno príslovie ktoré hovorí: nedávajte žobrákovi rybu ale naučte ho ryby chytať. Teda, nedávam radu ale naučím ako si poradiť sám.
Satiterapia dáva tomu druhému možnosť byť sebou samým, nechce toho druhého človeka nijako prerábať ani mu hovoriť čo je dobré a čo nie, autoritatívne diktovať pravidlá hry, nerobí si nárok na to že je nejakou inštitúciou, ktorá vám povie čo vám je, kde ste k tomu prišli, čo s tým budete robiť a pre istotu vám predpíše lieky aby liečba bola stopercentná. Nie je ničím čo by vám povedalo kto ste a čo sa s vami deje. Vo vás sú všetky odpovede na všetky vaše otázky. A satiterapeut sa vám snažím podať pomocnú ruku s dôverou vo vás a vo vaše sily, že to dokážete.